Kuriozity
Kuriozity
Čumil
Bronzová postavička nachádzajúca sa na križovatke ulíc Rybárska brána, Panská a Laurinská. Autorom diela je akademický maliar Viktor Hulík. Ihneď po svojom umiestnení v júli 1997 si získala srdcia domácich a zahraničných turistov. Dnes je Čumil pravdepodobne jeden z najčastejšie fotografovaných „Bratislavčanov.“
Schöne Náci
Na skok od Čumila stojí liatinová postavička Schöne Náciho, bratislavského elegána Ignáca Lamára, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu korza v polovici 20. storočia. Ignác Lamár sa narodil v roku 1897 v Petržalke a zomrel v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach v roku 1967. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka. Keď na ulici stretol súcejšiu dámu alebo slečnu, tak si sňal z hlavy klobúk a tichučko jej pokurizoval slovami „schöne, schöne“. Odtiaľ pochádza jeho pomenovanie Schöne Náci. Socha je dielom akademického sochára Prof. Juraja Meliša.
Napoleonec
Medzi turisticky najatraktívnejšie sochy patrí aj bronzový Napoleonec, opierajúci sa o lavičku na Hlavnom námestí. Zobrazuje vojaka, ktorý ostreľoval Bratislavu z Petržalky v roku 1809. Autorom diela je takisto akademický sochár Prof. Juraj Meliš.
Paparazzi
Na Laurinskej ulici púta okoloidúcich socha paparazziho v životnej veľkosti. Držiac v rukách fotoaparát vyzerá, akoby práve fotil niekoho z „bratislavskej smotánky.“ Autorom diela ja akademický sochár Radko Mačuha.
Hans Christian Andersen
Kolorit Hviezdoslavovho námestia dopĺňa socha svetoznámeho dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pripomína nám jeho návštevu Bratislavy v roku 1841. Bronzová socha nadživotnej veľkosti je dielom akademického sochára Tibora Bartfaya, ktorý ju daroval v roku 2006 deťom a Bratislave pri príležitosti 165. výročia návštevy spisovateľa v bývalom Prešporku. Sochu obklopujú viaceré postavičky z Andersenových rozprávok ako napr. škaredé káčatko a cínový vojačik.
Strážna búdka
Symbolicky pripomína historickú mestskú strážnicu, ktorá stála na Hlavnom námestí od 17. storočia do 60. rokov 19. storočia. Autormi projektu strážnej búdky sú akademický maliar Marián Prešnajder a architekti Otto Grossmann a Juraj Šimek.
Dom s najužším priečelím v Bratislave
Dom s najužším priečelím v Bratislave, ktorý sa nachádza na Michalskej ulici 19, má zaujímavú históriu. Vznikol vďaka demolácii mestských hradieb v 18. storočí, ktoré pôvodne pozostávali z dvoch múrov, medzi ktorými bol voľný priestor - ľudovo nazývaný cvinger. V čase, keď sa začali v armáde používať delá, prestali mať takéto opevnenia opodstatnenie. Vzniknutý priestor medzi Michalskou bránou a Michalskou vežou sa tak vyplnil týmto domom so šírkou 160 cm.
Koruna na veži Dómu sv. Martina
Napodobeninu uhorskej kráľovskej koruny zhotovili prešporskí zlatníci už okolo roku 1870. Na 85 metrov vysokú vežu Dómu sv. Martina bola osadená v roku 1902. Pozlátená koruna s krížikom na temene meria 1,60 m a váži 150 kg. Pozlátený vankúš, na ktorom je kráľovská koruna položená, má rozmery 2 x 2 m a váži taktiež približne 150 kg.
Kardinálsky klobúk
Tento unikátny železný klobúk je umiestnený na vrchole tympanónu Primaciálneho paláca nad kamenným erbom rodu Batthyányovcov. Meria 180 cm v priemere a váži približne 150kg.
